K dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v konaní o náhradu mzdy

I. Žalovaný priznal, že splnomocnený pracovník spoločnosti prevzal uznesenie, ktorým bol vyzvaný na zaslanie písomného vyjadrenia a že toto obsahovalo poučenie o možnosti rozhodnúť kontumačným rozsudkom pre procesnú nečinnosť žalovaného. Priznal, že vyjadrenie v určenej lehote nezaslal. Odôvodnil to omylom zamestnanca, ktorý výzvu považoval za súčasť zamestnaneckého spisu žalobcu týkajúceho sa sporu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

II. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď bez toho, aby zvážil všetky súvislosti, ktoré súdu mali byť známe už pred vydaním kontumačného rozsudku (to znamená vedomosť o neskončenom konaní o platnosť, resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý spor je základom pre určenie dôvodnosti uplatnenej náhrady mzdy, skutočnosť, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, kde zásadne sa predpokladá, že vec bude prejednaná na ústnom pojednávaní v zmysle citovaného ustanovenia § 322 CSP), preto vzhľadom na podaný návrh na zrušenie kontumačného rozsudku bolo potrebné na dôvod uvedený žalovaným nazerať cez všetky tieto skutočnosti a na základe toho dospieť k inému záveru, pokiaľ ide o posúdenie ospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania podať písomné vyjadrenie v stanovenej lehote 15 dní.

III. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvod, ktorý uviedol na ospravedlnenie oneskorene podaného vyjadrenia (nepodanie písomného vyjadrenia v stanovenej lehote) ako neospravedlniteľný. Zákon sám nevymedzuje, čo možno považovať za ospravedlniteľný dôvod, toto je úlohou súdu, pričom súd musí zobrať do úvahy všetky známe a s vecou súvisiace dôvody. Vychádzajúc z tohto hľadiska potom odvolací súd uzavrel, že dôvod, pre ktorý žalovaný zmeškal lehotu na podanie písomného vyjadrenia, bol ospravedlniteľný a procesná pasivita žalovaného nemala svoj pôvod v nezáujme o danú vec, ale v omyle vzhľadom na v dotknutom čase neskončené základné konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaným priznaný a vysvetlený omyl má vždy subjektívny charakter, napriek tomu môže byť vyhodnotený ako ospravedlniteľný.