K dojednaniu spôsobu platenia nájomného v zmluve o nájme nebytových priestorov ako k povinnej náležitosti zmluvy

SR:

I. Zákonných náležitostí zmluvy o nájme sa týkala odvolacia námietka žalovaného, ktorý tvrdil, že zmluva neustanovovala povinnú zákonnú náležitosť- spôsob platenia nájomného a zdôraznil, že spôsob platenia nájomného má uvádzať, či je nájomné platené v hotovosti alebo bezhotovostne, s uvedením účtu, na ktorý má byť platené. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona prvá veta č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Zároveň podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Podľa čl. IV nájomnej zmluvy zo dňa 1. októbra 2009 „prenajímateľ a nájomca sa dohodli na výške nájomného 1.095,-Eur mesačne, ktoré budú splatené vždy do 5-teho dňa príslušného mesiaca“.

II. Pokiaľ ide o spôsob platenia nájomného, ako náležitosť zmluvy o nájme, ide o určenie, či nájomné bude uhrádzané v peniazoch alebo v inom ekvivalente, resp. či sa bude nájomné uhrádzať v hotovosti, k rukám prenajímateľa, alebo na jeho účet. V tomto smere aj odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie poukazuje na jeden zo základných princípov výkladu zmlúv, ktorým je priorita takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 242/2007 z 3. júla 2008 nie je ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcom z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preverujú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy. Výkladu, ktorého následkom nie je vyslovenie neplatnosti nájomnej zmluvy svedčí aj dlhodobé faktické správanie sa účastníkov zmluvy, medzi ktorými nebol sporný spôsob platenia nájomného, spor v tejto otázke medzi účastníkmi zmluvy nebol a žalovaný ani netvrdil, že nemal vedomosť o tom, akým spôsobom má byť nájomné uhradené a žalobca netvrdil, že k úhrade nájomného dohodnutým spôsobom nedošlo. Právny záver okresného súdu v tejto otázke nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.