K dodržiavaniu technických noriem

Od 01. 01. 1995 bola teda ukončená dovtedajšia záväznosť slovenských technických noriem a tieto sú ďalej nezáväzné, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Uvedené znamená, že slovenské technické normy sú platné, ale od 01. 01. 1995 všeobecne nezáväzné. Nezáväznosť technickej normy sa prejavuje v tom, že pri danej problematike je možné použiť i iné riešenie ako stanovuje norma s tým, že nové riešenie musí kvalitatívne zodpovedať minimálne pôvodnej požiadavke zakotvenej v norme. Platí hierarchia predpisov v zmysle: zákon, vyhláška, slovenská technická norma, iný predpis, pričom nižší predpis môže byť prísnejší ako vyšší, ale nikdy nie naopak. Konkrétne správny orgán žalobcovi vytkol, že nepostupoval v súlade s technickou normou s označením STN EN 60079-17 (výbušné atmosféry, časť 17: Prehliadka a údržba elektronických zariadení, kde sú v časti 4.3., 4.3.3. a 4.4. upravené prehliadky, druhy prehliadok a periodické prehliadky) a taktiež mu vytkol, že nepostupoval v súlade s technickou normou s označením STN 274002 (Elektrické výťahy. Projektovanie a konštruovanie. Spoločné ustanovenia). Žalobca v podanej žalobe neuviedol, prečo by sa na neho nemali vzťahovať vyššie uvedené a platné technické normy a neoznačil ani žiadnu inú právnu alebo technickú normu, resp. úpravu, ktorá by sa danej problematiky týkala a v zmysle ktorej postupoval. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je natoľko dôležitá, že nemôže byť ponechaná svojvôli jednotlivých zamestnávateľov, ale existujú právne predpisy, vrátane technických noriem, ktoré túto problematiku podrobne upravujú, čo vyplýva i z ust. § 39 ods. 1 Zákonníka práce. Otázkou platnosti technických noriem sa podrobne zaoberal i Ůstavní soud ČR v náleze zo dňa 26. 05. 2009 uverejnenom v Sbírke zákonů ČR pod sp. zn. 241/2009 Sb., ktorý sa vyjadril i k ich dostupnosti.
V súlade s názorom žalovaného je potrebné konštatovať, že slovenské technické normy je možné zakúpiť legálnym spôsobom, resp. žalobca mohol v prípade záujmu do týchto noriem nahliadnuť v rámci správneho konania na správnom orgáne, pričom tieto nemusia byť súčasťou administratívneho spisu. Naviac je potrebné uviesť, že zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (na ktorý poukazoval i žalobca v podanej žalobe) v ust. § 1, písm. a/, b/ upravuje okrem iného spôsob ustanovovania technických požiadaviek na výrobky, ktoré by mohli ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo majetok osôb, alebo životné prostredie ako i práva a povinnosti právnickej osoby určenej na činnosti podľa tohto zákona, ktoré súvisia s tvorbou, so schvaľovaním a s vydávaním slovenských technických noriem. Tvorba, schvaľovanie a vydávanie slovenských technických noriem je upravené v ust. § 6 tohto zákona a ich vydanie sa oznamuje vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, kde si taktiež možno normy i zaobstarať v tlačenej aj elektronickej verzii. Neobstojí potom tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť sa oboznámiť s technickými normami, nakoľko zákon upravuje prístup k nim a sú dostupné i v špecializovaných predajniach. Technické normy sa s poukazom na ust. § 2 ods. 1, písm. a/, bod 3 zák. č 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý odkazuje na ust. § 39 Zákonníka práce, považujú za ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a inšpekcia práce je oprávnená vykonávať dozor nad ich dodržiavaním a tak tomu bolo i v predmetnej veci pri vykonávaní inšpekcie u žalobcu.