K deliteľnosti právneho úkonu z hľadiska jeho čiastočnej neplatnosti; k neplatnosti postúpenia sčasti nesplatnej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
I. Deliteľnosť v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka je potrebné chápať ako obsahovú oddeliteľnosť právneho úkonu od zvyšku a nie ako možnosť rozdelenia plnenia, ktoré bolo predmetom zmluvy. Deliteľnými sú tak napríklad dva samostatné právne úkony obsiahnuté v jednom texte. Pri zvažovaní oddeliteľnosti právneho úkonu je potrebné prihliadať na vôľu strán a účel, ktorý zmluvou sledovali. Po oddelení platnej časti od neplatnej, musí zároveň platná časť právneho úkonu byť spôsobilá existovať samostatne ako samostatný právny úkon obsahujúci základné náležitosti právneho úkonu. Ak časť právneho úkonu nie je možné oddeliť od jeho zvyšnej časti a to po posúdení prejavov vôle účastníkov, povahy právneho úkonu, okolností, za ktorých bol uzavretý, alebo obsahu a účelu, bude neplatný celý právny úkon a to od počiatku (ex tunc). V prípade, ale ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej náležitosti právneho úkonu (essentialia negotii) bez ktorej právny úkon nemôže vzniknúť, je právny úkon neplatný v celom rozsahu.
II. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle cit. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka je označenie postupcu, postupníka a identifikácia pohľadávky uvedením jej výšky, dôvodu a dlžníka. V danom prípade sa absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa uvedeného dotýka podstatnej náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky a to identifikácie samotnej pohľadávky voči žalovanému v jej výške. Keďže sa teda dôvod neplatnosti týka podstatnej náležitosti tohto právneho úkonu, neplatná je potom celá zmluva o postúpení pohľadávky v časti pohľadávky voči žalovanému. Odvolací súd je naviac toho názoru, že oddeliť časť pohľadávky, ktorá bola v čase postúpenia nesplatná, nie je ani obsahovo možné, keďže text predmetnej zmluvy o postúpení nedáva priestor na obsahové oddelenie takejto časti zmluvy. Ako bolo uvedené vyššie, podmienkou je obsahová oddeliteľnosť právneho úkonu od zvyšku a nie možnosť rozdelenia samotného plnenia.
III. Pokiaľ zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky voči žalovanému, ktorá bola v čase postúpenia sčasti nesplatná, stalo sa tak v rozpore s ust. cit. § 92 ods. 8 ZoB, v dôsledku čoho pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, bolo postúpenie absolútne neplatné.