K definícii svedka a k hodnoteniu dôkazu výsluchom strany sporu

Civilný sporový poriadok neobsahuje definíciu svedka, ale negatívnym vymedzením možno dospieť k záveru, že svedkom je fyzická osoba odlišná od súdu, strán sporu, poprípade od iných zákonných zástupcov, ktoré predvolal súd, aby vypovedal o skutočnostiach, ktoré majú byť predmetom dokazovania, ktoré táto osoba vnímala svojimi zmyslami. Výsluch strany sporu má postavenie jedného z rady v úvahu prichádzajúcich dôkazných prostriedkov, keď nikdy žiadne iné postavenie nemala a ani mať nemohla, ako aj dôkazu podporného. Výsluch strany sporu sa musí presne a dôsledne odlišovať od tvrdenia strany sporu, či už je súčasťou žaloby, iného podania alebo prednesu strany sporu v konaní. Výsluch strany sporu ako každý iný dôkazný prostriedok slúži k tomu, aby jeho vykonaním bol súd presvedčený o pravdivosti skutkových tvrdení, ktoré mieni strana sporu dokazovať; charakter výpovede strany sporu je odlišný od výpovede svedka. Postup pri výsluchu strany upravený nie je ako pri výsluchu svedka, závisí od úvahy súdu, ktorá je závislá od konkrétnych okolností. Ak bude súd hodnotiť výpoveď strany ako nepravdivú, tzn. že nebude považovať za pravdivé tvrdenia, ktoré mali byť takto preukázané, tak strana ponesie zásadný následok v podobe nepriaznivého rozhodnutia, ak sa jej nepodarí pravdivosť svojich tvrdení preukázať inými dôkazmi. Z uvedeného vyplýva, že strana nemôže byť v konaní zároveň v postavení svedka a ako svedok aj vypočutá.