K bezdôvodnému obohateniu z titulu užívania nebytových priestorov za účelom uskladnenia hnuteľných vecí

V prejednávanej veci došlo proti vôli žalobcu k tomu, že fakticky poskytoval plnenie (po určitý čas bol okolnosťami donútený trpieť užívanie nebytových priestorov) bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) a bez toho, že by mu za ním ­poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah ­zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak – pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia – jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tieto priestory užívať (uskladniť v nich nábytok). Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (uskladniť v ňom nábytok). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je – vzhľadom na samu povahu plnenia – schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ).

Prijímateľom plnenia, ktoré v danej veci bez právneho dôvodu poskytoval žalobca, nebola Z. V., hoci je vlastníčkou uskladnených vecí. Zo spisu vyplýva, že k vysťahovaniu jej bytového zariadenia zo zexekvovaného bytu došlo proti jej vôli, v ňou neurčenom čase, ňou neurčeným spôsobom a na ňou neurčené miesto. Odvoz zorganizoval a riadil žalovaný, sám sa informoval o možnostiach uskladnenia nábytku, snažil sa získať súhlas žalobcu (uzavrieť s ním zodpovedajúcu dohodu) a keď jeho pokusy neboli úspešné, svojvoľne dosiahol uskladnenie nábytku v priestoroch žalobcu aj proti jeho vôli.