K aplikácii zásady podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy, ak intertemporálne ustanovenie zákona výslovne prikazuje aplikovať pre páchateľa nepriaznivejšiu úpravu
I. Spornou v tomto konaní bola otázka, či je možné trestnoprávnu zásadu jednoznačne formulovanú v ústave aplikovať v situácii, kedy zákon obsahuje intertemporálne ustanovenie prikazujúce orgánu verejnej správy aplikovať konkrétnu právnu úpravu, ktorá je pre páchateľa menej priaznivá a tým sa dostáva do konfliktu so znením normatívneho textu právneho predpisu vyššej právnej sily.
II. Kasačný súd ustálil, že správca dane a sťažovateľ boli povinní rešpektovať základné princípy správneho trestania, v posudzovanom prípade predovšetkým zásadu neprípustnosti analógie v neprospech páchateľa, čo znamená, že pri ukladaní pokuty sa dáva prednosť novšiemu zákonu, ak je pre páchateľa priaznivejší. Táto výnimka sa vzťahuje výlučne na zákony pre páchateľa priaznivejšie, v žiadnom prípade sa nemôže vzťahovať na zákon, ktorý je pre páchateľa nepriaznivejší.