K aplikácii oslobodenia od súdneho poplatku v prospech spotrebiteľov v konaní súvisiacom s poistnou zmluvou neuzatvorenou fyzickou osobou, ale v záujme spotrebiteľov

Zmluva nemusí zakladať práva a povinnosti len medzi zmluvnými stranami, ale na základe zmluvy v prospech tretej osoby môže nadobudnúť práva aj osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou. Tak to je aj v prípade poistnej zmluvy, o ktorej niet pochýb o tom, že sa vo všeobecnosti považuje za zmluvu spotrebiteľskú. Takisto zmluva o výkone správy medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome môže byť zmluvou spotrebiteľskou (2 Sžo 7/2020, 5 Asan 25/2018). Preto je podľa názoru ústavného súdu potrebné hlbšie vniknúť do podstaty sporu, ktorou je poistná zmluva a nároky z nej vyplývajúce, prihliadať nielen na charakter účastníkov zmluvy, ale aj na to, v prospech koho bola uzatváraná, komu z nej vyplývali povinnosti a prináležali práva. Až v kontexte odpovedí na tieto kľúčové otázky, ako aj v kontexte zmyslu a účelu poistnej zmluvy je možné následne skúmať, či je alebo nie je namieste extenzívnejší výklad pojmu spotrebiteľa, teda nielen z hľadiska jeho doslovného gramatického výkladu, aký v danej veci učinil okresný súd. Povinnosť súdu nájsť právo totiž neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnou právnou normou sledované. Bez významu nie je ani to, že ukladanie súdnych poplatkov sa môže realizovať iba v zákonom jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu; pričom zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky (čl. 59 ústavy) vyplýva potreba reštriktívneho výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok, a to obzvlášť v prípade, ak môže založiť znemožnenie práva na prístup k súdu.