K aplikácii inštitútu peňažnej moderácie podľa § 192 SSP na rozhodnutie o plnení daňovej povinnosti voči štátu
I. Ust. § 192 SSP fakticky je „preklopením“ peňažnej moderácie, ktorá bola súčasťou úpravy § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. účinného do 30.06.2016, keď Správny súdny poriadok rozdelil moderáciu na peňažnú moderáciu vyjadrenú v § 192, ktorá sa týka moderácie peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody a sankčnú moderáciu, ktorú upravil v § 198 a nasl. SSP. Ustanovenia O.s.p. v § 250j ods. 5 viazalo realizáciu moderácie, vo vzťahu k náhrade škody peňažného plnenia a peňažnej sankcie, len vo veciach, ktoré boli vymedzené v § 250j ods. 2 O.s.p., týkali sa vecí, pokiaľ správny orgán, podľa osobitného zákona, rozhodoval o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov § 7 ods. 1 O.s.p., alebo rozhodoval o uložení sankcie. I keď treba konštatovať, že v súlade so znením § 250j ods. 2 O.s.p. nie je peňažná moderácia v § 192 SSP definovaná, podľa názoru krajského súdu nie je možné túto peňažnú moderáciu aplikovať na všetky peňažné plnenia, teda vrátane tých peňažných plnení, ktorými ukladajú príslušné správne orgány, v danom prípade žalovaný v spojení s prvostupňovým správnym orgánom, daňovú povinnosť vo vzťahu k daňovému subjektu. Krajský súd má za to, že v prípade peňažného plnenia, ktoré je obsahom správneho rozhodnutia, v ktorom je vyjadrené, vo výške peňažného plnenia, plnenie si povinností daňového subjektu voči štátu (povinnosť uloženia povinnosti žalobkyne zaplatiť daň z pridanej hodnoty - plnenie zákonnej daňovej povinnosti), nie je možné aplikovať inštitút peňažnej moderácie.
II. V zmysle uvedeného záveru vychádzajú aj všetky komentáre k § 192 SSP, dôvodové správy k tomuto ustanoveniu. V prípade iného právneho názoru by potom každé uloženie daňovej povinnosti, v súlade so zákonom, mohlo byť predmetom peňažnej moderácie, v dôsledku čoho by daňový subjekt, ktorý si riadne a včas neplnil svoje daňové povinnosti a má ich plniť až na základe právoplatného správneho rozhodnutia príslušných daňových orgánov, by v prípade preukázania daných majetkových a finančných pomerov, mohol, v správnom súdnictve „byť zaväzovaný“ k zaplateniu nižšej daňovej povinnosti než subjekty, ktoré si dobrovoľne, bez vydania právoplatných správnych rozhodnutí, svoje daňové povinnosti plnili. V dôsledku tejto skutočnosti by došlo k diskriminácii daňových subjektov, keď fakticky by došlo k zvýhodneniu tých subjektov, ktoré si riadne a včas a predovšetkým dobrovoľne svoje povinnosti neplnili, ktorí by mohli, pri aplikácii § 192 byť zaviazaní peňažnou moderáciou správneho súdu, k plneniu nižších daňových povinností než subjekty, ktoré si svoje povinnosti dobrovoľne, riadne a včas plnili, čím by bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania.