K aplikácii § 257 CSP pri späťvzatí žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného

I. V prejednávanej veci sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že konanie o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nie je konaním, ktoré sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného prerušuje zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nie je preto relevantná argumentácia žalobcu pri späťvzatí žaloby týkajúca sa vyhlásenia konkurzu na žalovaného, rovnako ani skutočnosť, že žalovaný smeruje k zániku a preto žalobca stratil záujem na vedení sporu.

II. Pokiaľ sa žalobca pri rozhodovaní o náhrade trov konania domáhal aplikácie ust. § 257 CSP, odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie pre jeho použitie nevzhliadol žiadne dôvody. Použitie uvedeného ustanovenia si vyžaduje, aby išlo skutočne o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Nemôže zakladať voľnú možnosť jeho aplikácie v zmysle svojvôle, ale súd musí skúmať existenciu zvláštnych a výnimočných okolností. Nie je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách, medzi ktoré patrí zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia za zastavenie konania. Dôvody žalobcu, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz, smeruje k zániku a preto stratil hospodársky záujem na vedení sporu, ktoré boli dôvodom späťvzatia žaloby, nepredstavujú takú výnimočnú okolnosť, ktorá by spĺňala podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.