K absencii nepoctivého zámeru podstatného pre zrušenie oddlženia kvôli neponúknutiu časti dedičstva veriteľom, ak k dedeniu došlo viac ako rok po oddlžení
Zákonodarca nenormuje lehotu pre posudzovanie poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení na základe skutočností, ktoré nastanú po podaní návrhu na konkurz a pretože právna úprava inštitútu oddlženia nepozná žiadne skúšobné obdobie pre dlžníka po oddlžení, odvolací súd súhlasí s prezentovaným názorom súdu prvej inštancie a výkladom ustanovenia § 166g ods. 1 zákona č.7/2005 Z. z., že na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníkom po vyhlásení konkurzu mohlo mať relevanciu vo vzťahu k poctivosti jeho zámeru pri oddlžení, musí k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu, pričom treba vždy zohľadniť individuálne okolnosti prípadu, vrátane subjektívnej vedomosti dlžníka o dedení a v konkrétnych okolnostiach súdenej veci, keď jedinou žalobcom tvrdenou skutočnosťou pre posudzovanie poctivého zámeru žalovanej pri oddlžení bolo nadobudnutie dedičstva po vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej a keď žalovaná preukázateľne získala subjektívnu vedomosť o eventuálnom dedičstve v čase viac ako rok po svojom oddlžení, odvolací súd vyhodnocuje ako správny právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii nepoctivého zámeru žalovanej pri oddlžení.