Jednostranné stanovenie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv s ohľadom na odlišnú mieru využívania spoločných častí domu nie je prípustné

I. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. sú vlastníci bytov aj nebytových priestorov povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve (resp. o výkone správy) prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu (ktorými sú nepochybne aj výťahy), pričom platí, že ak zmluva nestanovuje inak, znášajú títo vlastníci v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Jednostranné stanovenie výšky (resp. zníženie príspevku) zo strany vlastníka je neprípustné. II. Vzhľadom na to, že zákon č. 182/1993 Z.z. veľmi abstraktne ustanovuje v § 10 ods. 1, že pri rozúčtovaní úhrad za plnenia spojené s užívaním spoločných častí a spoločných zariadení domu sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí a zariadení domu vlastníkmi v dome, pričom však neurčuje žiadne kritériá na vykonanie rozúčtovania, platí, že rozličnú mieru, na ktorú sa prihliada pri rozúčtovaní úhrad za plnenia podľa skutočnej miery využívania určitých spoločných častí alebo zariadení domu a jednotlivé kritériá pri ich rozúčtovaní musia byť obsahom zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve. Vlastníci sa tak môžu napríklad dohodnúť, že vlastníci (ne)bytových jednotiek na prízemí nemusia platiť poplatky za využívanie výťahov. Na druhej strane však napríklad v prípade využívania priestorov napríklad na výkon podnikateľskej činnosti môžu vzniknúť v dôsledku zvýšenej frekvencie návštev zvýšené náklady na spotrebu elektrickej energie alebo náklady na upravovanie v spoločných priestoroch.