Investície z výlučných prostriedkov jedného z manželov vynaložené v období medzi rozvodom a vyporiadaním BSM nemožno zohľadniť pri vyporiadaní ako vnos

Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu oddeleného majetku na majetok spoločný, avšak tento nárok voči druhému manželovi možno uplatniť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva skutočne vynaložené. Je teda zrejmé, že ide o výlučné investície niektorého z manželov počas trvania manželstva do veci (nehnuteľných, nehnuteľných – zrejme sa myslí „nehnuteľných, hnuteľných“ – pozn.) patriacich do BSM, keď následne manžel investujúci jeho výlučné prostriedky do spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v BSM má nárok si uplatňovať uvedený nárok až po rozvode, resp. po zániku BSM. Naopak, nemožno vysloviť záver, že by išlo o investície vykonané niektorým z bývalých manželov po rozvode, resp. po zániku BSM v medziobdobí medzi rozvodom a vyporiadaním BSM, keď takýto nárok nie je možné uplatňovať a riešiť v konaní o vyporiadanie BSM ale po tom, čo uvedené konanie o vyporiadanie právoplatne skončí, a to s poukazom na výsledok uvedeného konania o vyporiadaní, resp. s poukazom na to, ktorému z bývalých manželov bude prikázaná vec, do ktorej bolo po rozvode investované z výlučných finančných prostriedkov toho ktorého z bývalých manželov.