Inštitút doručovania písomností v pracovnom práve. Nedostatok doručovania - doručenie „obyčajnej“ namiesto doporučenej zásielky.

I. Inštitút doručovania písomností týkajúcich sa pracovného pomeru je upravený v § 38 ZP. Táto úprava sa týka všetkých písomností zamestnávateľa, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnancom, písomnosti týkajúcich sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca. Aby tieto vyššie uvedené právne úkony vyvolali zamýšľané účinky ako v prejednávanej veci výpoveď z pracovného pomeru, vyžaduje sa riadne doručenie, to znamená, že musí byť právny úkon doručený do vlastných rúk. Zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť doručiť tieto písomnosti jemu samému. Iba v prípade, kedy to nie je možné, môže zamestnávateľ doručiť prostredníctvom pošty. To znamená, že zamestnávateľ by mal najskôr zrealizovať pokus o odovzdanie písomnosti zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek, kde bude zastihnutý až po tom, keď na týchto miestach zamestnanec nebol zastihnutý, zasiela zamestnávateľ písomnosť na adresu zamestnanca, ktorá mu je známa, a to ako doporučenú zásielku ako doporučenú a s poznámkou „do vlastných rúk“. Zákon presne stanovuje aj postup v prípade, kedy zamestnanec, ktorému má byť písomnosť doručená, nebol zastihnutý. Zákon ďalej upravuje, že povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť je splnená a právne účinky takéhoto právneho úkonu nastanú, ako náhle zamestnanec písomnosť prevezme alebo ak bola vrátená odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľná a zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril.

II. V prejednávanej veci je možné považovať zásielku aj napriek pochybeniu, že zásielka nebola doporučenou zásielkou a neobsahovala poznámku do vlastných rúk a považuje za podstatné, že výpoveď bola doručená žalobcovi, osobne si ju prevzal a mohol sa s ňou zoznámiť, resp. oboznámiť.... Aj napriek skutočnosti, že zamestnávateľ nerešpektoval zákonom stanovené záväzné poradie pre doručovanie listín napriek tomu, že zásielka nebola doručovaná do vlastných rúk, išlo o obyčajnú poštovú zásielku. Samozrejme, že na strane jednej je potrebné trvať na tom, aby bolo riadne doručované, lebo v opačnom prípade by účastníci konania mohli byť výrazne dotknutí na svojich právach, ale na druhej strane odvolací súd poznamenáva, že nemožno prijať formalistický prístup, ak je naplnená materiálna funkcia doručenia, t.j. oboznámenie sa s obsahom písomnosti. Pokiaľ sa účastník konania s obsahom doručovanej písomnosti oboznámil, potom otázka, či bolo doručenie vykonané predpísaným spôsobom, stráca význam. Nedodržanie formy teda samo osebe neznamená, že sa doručenie musí zopakovať. Rozhodujúce vždy je, či sa predmetná písomnosť dostala do rúk adresáta, pretože z platnej právnej úpravy nevyplýva neúčinnosť takého doručenia, na ktoré poukazuje odvolateľ.