I. Veci patriace do právomoci súdov Slovenskej republiky II. K odlíšeniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od nároku na vrátenie plnenia poskytnutého nad rámec zákonnej poplatkovej povinnosti

I. Právny vzťah medzi žalobcom (poplatníkom miestneho poplatku za predaj alkoholických nápojov a tabakových výrobkov) a žalovanou obcou (subjektom, ktorý spravuje tento poplatok), v rámci ktorého sa žalobca domáha vrátenia toho, čo bolo „nútene“ plnené s cieľom dosiahnuť uhradenie predmetného poplatku, je vzťahom finančnoprávnej (poplatkovej) povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 OSP (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, družstevný, obchodný, podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 OSP (zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch a zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov neustanovujú, že o nárokoch z daného finančnoprávneho vzťahu rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní).

II.Nemôže byť za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) považované exekútorom vynútené zaplatenie miestneho poplatku, povinnosť zaplatiť ktorý vyplýva z verejnoprávneho, a to ani vtedy, ak by platbu (nútene) poskytol platiteľ poplatku nad rámec (mimo rámca) jeho zákonnej poplatkovej povinnosti. Rovnako to platí aj v prípade tzv. „(ne)dlhu“, t. j. peňažnej čiastky, zaplatenej (čo aj nútene) správcovi dane iba omylom s úmyslom splniť (objektívne neexistujúcu) poplatkovú alebo daňovú povinnosť. Aj to, čo bolo plnené ako „(ne)daň“ spadá pod definíciu daňového preplatku (pozri § 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. – aktuálne analogicky § 79 zákona č. 563/2009 Z.z. – pozn.). Rovnako nemožno za bezdôvodné obohatenie považovať to, čo so zámerom splniť poplatkovú povinnosť (aj keď nútene) plnil poplatník miestneho poplatku nad rámec či mimo rámca zákonnej poplatkovej povinnosti. Len na ilustráciu možno ako príklad uviesť, že ak v súdnom konaní jeho účastník navrhne vykonanie dôkazu výsluchom svedka a, mylne sa domnievajúc, že tento návrh podlieha súdnemu poplatku, zaplatí určitú sumu peňazí s úmyslom uhradiť súdny poplatok, nepôjde o občianskoprávny vzťah v zmysle § 451 OZ, ale bezpochyby o finančnoprávny (poplatkový) vzťah, v rámci ktorého bude súd postupovať v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uvedené, samozrejme, platí aj naopak: ak napr. zamestnanec správcu dane so zreteľným úmyslom uhradiť schodok na zverených hodnotách (§ 182 a nasl. Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.) poskytne správcovi dane – svojmu zamestnávateľovi určité plnenie v rámci alebo mimo rámca jeho povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu, nemôže byť toto jeho plnenie v žiadnom prípade považované za plnenie daňovej povinnosti, aj keby bol tento zamestnanec inak, z hľadiska iného právneho vzťahu, napr. ako daňovník nositeľom povinnosti zaplatiť daň spravovanú týmto správcom dane.