I. Splnenie podmienok odmietnutia žaloby pre jej šikanóznosť pri zainteresovanej verejnosti; II Zainteresovaná verejnosť

I. Vzhľadom na to, že medzi odmietnutím správnej žaloby v zmysle § 28 v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP a jej zamietnutím ako nedôvodnej v zmysle § 190 SSP je tenká deliaca čiara, na odmietnutie správnej žaloby bez ďalšieho nepostačuje, že sťažovateľ vedie na dotknutom súde niekoľko desiatok súdnych sporov, ako sa snažil naznačiť vo svojom rozhodnutí správny súd i v tu prejednávanej veci. Kasačný súd má rovnako tak za to, že absencia záujmu na ochrane životného prostredia nemôže bez ďalšieho spočívať ani v tom, že sťažovateľ uplatňuje opakovane totožné námietky vo viacerých súdnych sporoch, čím zapríčiňuje to, že jeho podania majú tzv. šablónovitý charakter.

Kasačný súd ďalej zdôrazňuje, že pokiaľ má konajúci súd pochybnosti o šikanóznom konaní účastníka konania, napr. ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné dosahujú „len mieru obyčajnej“ nedôvodnosti, platí pravidlo „v pochybnostiach v prospech“, kedy by správny súd mal pristúpiť k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby, čím by sa vyhol riziku porušenia princípu odmietnutia spravodlivosti a zároveň by učinil zadosť materiálnemu naplneniu čl. 46 Ústavy. Správny súd musí mať vždy na pamäti, že inštitút odmietnutia žaloby pre jej šikanóznosť má povahu inštitútu ultima ratio.

II. Ustanovením § 178 ods. 3 SSP sa chráni realizácia žalobného práva zainteresovanej verejnosti, ktorého účelom je skutočná ochrana životného prostredia. Ak však žalobca preukázateľne zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu svojím konaním sleduje iný záujem, ako je ochrana životného prostredia, alebo ak predkladá také žalobné námietky, ktoré s predmetom konania v skutočnosti vôbec nesúvisia, a nie je možné z nich dovodiť zrejmý účel spočívajúci v ochrane životného prostredia v konkrétne prejednávanej veci, je možné dospieť k záveru, že žalobca uplatňuje výkon svojho žalobného práva zneužívajúcim spôsobom.