I. Povinnosť viesť evidenciu k informačnému systému na marketingové účely II. E-mailová adresa ako osobný údaj

I. ...esenciálnym základom porušenia povinností uložených zákonom, bola skutočnosť, že žalobca neviedol evidenciu IS Marketing. Druhoradá je otázka obsahu IS, ktorú žalobca stiahol k e-mailovým adresám s tým, že tieto v IS nespracováva. Súd konštatuje, že otázka obsahu IS vo vzťahu k e-mailovým adresám, nebola predmetom kontroly a ani obsahom rozhodnutia správneho orgánu.

II. K otázke žalobcu, či možno e-mailovú adresu považovať za osobný údaj, odpoveď vymedzuje priamo § 4 ods. 1 ZoOOÚ. Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, aby údaj mohol byť považovaný za osobný v zmysle ZoOOÚ, je potrebné, aby sa týkal určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby. Osoba je určená alebo určiteľná vtedy, keď je v rámci skupiny osôb odlíšená od všetkých ostatných príslušníkov skupiny. Preto ak je z e-mailovej adresy možné nezameniteľne identifikovať konkrétnu osobu (meno, priezvisko a napr. aj zamestnávateľa) z takejto e-mailovej adresy možno identifikovať osobu „meno priezvisko“ a aj informáciu kde pracuje „skratka úradu, obchodnej spoločnosti a pod“, takýto údaj je možné považovať za osobný údaj. Presne tak, ako uviedol žalovaný v svojom rozhodnutí t.j. e-mailová adresa vo formáte meno.priezvisko@pdp.gov.sk, možno fyzickú osobu nezameniteľne identifikovať na základe mena a priezviska pred znakom @, v spojení napr. so zamestnávateľom alebo iným prídavným ukazovateľom v časti domény, za znakom. Preto e-mailové adresy možno deliť na také, ktoré za osobné údaje možno považovať, čo je predmetný prípad a potom také, ktoré za určitých okolností nemožno za osobné údaje považovať. Ak by bola e-mailová adresa tvorená v časti domény za znakom @ z ktorého nemožno identifikovať napríklad zamestnávateľa, či obchodnú spoločnosť, samotné meno a priezvisko nemusia byť považované za dostatočné identifikátory, aby sa o takejto e-mailovej adrese mohlo tvrdiť, že je osobným údajom. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že komunikácia žalobcu ako prevádzkovateľa v rámci IS Marketing v prípade, ak v e-mailovej adrese je fyzická osoba identifikovaná alebo identifikovateľná údajmi podľa § 4 ods. 1 ZoOOÚ, takáto e-mailová adresa sa stáva osobným údajom podliehajúci režimu ZoOOÚ a preto v súlade s § 43 ZoOOÚ žalobca mal povinnosť viesť evidenciu o IS Marketing. Podľa názoru súdu, žalobca z titulu postavenia a charakteru tejto inštitúcie pri plnení úloh, by mal vystupovať nielen profesionálne a obozretne ale aj s väčšou váhou ochrany informácií s ktorými v súvislosti s udelenými kompetenciami disponuje.