Hodnotu dražených nehnuteľností nemožno namiesto znaleckého posudku určiť odborným stanoviskom, a to ani vtedy, keď držiteľ predmetu dražby neumožní vykonanie ohodnotenia

I. Dovolateľka namietala odvolacím súdom nesprávne interpretovanú právnu normu, keď úkon znaleckej činnosti, ktorým došlo k ohodnoteniu predmetu dražby a ktorý bol formálne označený ako odborné stanovisko vyhodnotil ako porušenie zákona.

II. Jednou zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby (ak je predmetom dražby nehnuteľnosť), je znalecký posudok, pri stanovení splnenia ďalších zákonom predvídaných skutočností, t.j., že znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov a určenie povinnosti pre dražobníka, zaslať znalecký posudok vlastníkovi predmetu dražby (ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ) najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Je teda nepochybné, že zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje znalecký posudok a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu predmetu dražby.

III. Vzhľadom na vyššie uvedené treba súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že žalovaná 2/ nesplnila elementárnu zákonnú povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku (§ 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.). Znalecký posudok preto nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Zákon v takomto prípade síce pripúšťa vykonanie ohodnotenia z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii (§ 12 ods. 3 zák. č. 527/2002), no ani v takomto prípade neustupuje z požiadavky vykonania ocenenia na základe znaleckého posudku.