Hmotnoprávne účinky nálezu Ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov

V prípade, ak súd v civilnom súdnom konaní alebo správnom súdnom konaní vydal rozhodnutie na základe právneho predpisu (resp. jeho časti alebo ustanovenia), ktorý neskôr na základe nálezu ústavného súdu podľa § 88 ods. 2 stratil v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy SR sčasti alebo v niektorom ustanovení účinnosť, pričom toto rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť, nemá strata účinnosti tohto právneho predpisu (resp. jeho časti alebo ustanovenia) na právoplatnosť takéhoto rozhodnutia žiaden vplyv.

Ak však takýmto rozhodnutím súdu bola uložená povinnosť, nemožno splnenie tejto povinnosti nútene vymáhať, t.j. takéto rozhodnutie ex lege prestáva byť exekučným titulom. Hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade teda pôsobia ex tunc, keďže aj keď nedochádza k obnove právoplatne skončeného civilného súdneho konania alebo správneho súdneho konania, ak povinný subjekt do vyhlásenia nálezu ústavného súdu o nesúlade povinnosť uloženú rozhodnutím nesplní, stáva sa táto nevymáhateľnou proti vôli povinného subjektu.

Ustanovenie § 93 ods. 2 na druhej strane neposkytuje žiadnu ochranu tomu účastníkovi právoplatne skončeného civilného súdneho konania alebo správneho súdneho konania, ktorý bol v tomto konaní neúspešný, teda uplatnený nárok mu vzhľadom na aplikáciu nesúladného právneho predpisu nebol priznaný, resp. nebol priznaný v celom rozsahu. Aj keď Ústava SR ani zákon č. 314/2018 Z.z. neobsahujú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu ústavného súdu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením správneho súdneho konania, no logicky možno konštatovať, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc.

Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu ústavného súdu o nesúlade, potom to a fortiori musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente vyhlásenia nálezu ústavného súdu o nesúlade.