Formálne uzatvorenie zmluvy fyzickou osobou pod jej „IČOm“ a dôkazné bremeno dodávateľa ohľadom skutočného účelu zmluvy pre vylúčenie jej spotrebiteľského charakteru

I. I. Samotný štatút podnikateľa nevylučuje spotrebiteľskú ochranu. Je potrebné vychádzať z tzv. skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne v zmluve deklarovaný. Iba v prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a teda i záväzku možno jednoznačne ustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. V zmysle uvedeného by vo všeobecnosti výpoveď svedka, ktorý so sťažovateľom uzatváral úverové zmluvy, nemohla prispieť k ustáleniu skutočného charakteru predmetných úverových zmlúv, keďže by nebola spôsobilá preukázať použitie poskytnutých finančných prostriedkov na iný účel ako podnikateľskú činnosť. Na tomto mieste je však nevyhnutné prihliadnuť na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, keď okresný súd (nesprávne) ustálil charakter predmetných zmlúv iba na základe ich obsahu s ohľadom na to, že ich sťažovateľ uzavrel pod svojím obchodným menom, prideleným identifikačným číslom a miestom podnikania a zároveň obsahujú osobitné podpísané prehlásenie sťažovateľa, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Prezentovaný záver okresného súdu pritom obstál v odvolacom aj dovolacom konaní. Preto možno pochopiť snahu sťažovateľa domôcť sa vykonania tohto podľa jeho názoru „kľúčového“ dôkazu aj v podanej ústavnej sťažnosti. Ako už bolo uvedené, pri ústavne konformnom posúdení ne/spotrebiteľského charakteru predmetných zmlúv by však tento dôkaz podstatnú úlohu nezohrával.II. Povinnosť skúmať skutočný účel zmluvy sa prirodzene spája s dôkazným bremenom dodávateľa. V každom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.