Fikcia doručenia

Práve špecifickosť rozhodovacích procesov vo veciach ozbrojených zborov a ich príslušníkov je z pohľadu kasačného súdu už dlhodobo tak významnou okolnosťou, ktorá vytvára legitímne určovacie kritérium aj v rámci výkladu procesno-právnych ustanovení. Ak teda súdy v rámci výkladu všeobecných ustanovení Správneho poriadku o doručovaní listín v určitej etape právneho vývoja dospeli k tomu, že prednosť má mať fyzické doručenie pred náhradným doručením, neznamená to automaticky, že sa táto výkladová línia musí v plnom rozsahu premietnuť aj do iných rozhodovacích procesov. Je nepochybné, že v rámci právnych vzťahov týkajúcich sa prepustenia príslušníka Policajného zboru zo štátnej služby (najmä za konanie majúce deliktuálnu povahu), prevláda silný prvok verejného záujmu. Práve dominantný prvok verejného záujmu, spočívajúci najmä v tom, aby bol príslušník Policajného zboru čo najskôr právoplatne prepustený zo služobného pomeru v dôsledku jeho protiprávneho konania, opodstatňuje jazykový výklad právnej normy (§ 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.).

Interpretácia súladná s vlastným znením § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. preferovanie doručenia cez fikciu a nie faktickým doručením, je relevantná aj v kontexte špecifickosti ozbrojených zborov a jej príslušníkov v kontexte plnenia úloh vo verejno-právnej sfére. Osobitne to platí v prípade rozhodnutí, ktorými sa má dosiahnuť čo najskoršie prepustenie príslušníka Policajného zboru zo štátnej služby, a to z dôvodu jeho protiprávneho konania počas plnenia služobných úloh. Takýto výklad je nepochybne potrebné uplatniť aj z dôvodu ochrany verejného záujmu.