Exekučná notárska zápisnica a jej hmotnoprávny základ

Pri vydávaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu notár nepreveruje okolnosti, ktoré môžu robiť právny úkon neplatným v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov spôsobom porovnateľným, ako je to v súdnom nachádzacom konaní. Podstatným diferenciačným znakom medzi notárom a súdom pri vydávaní exekučného titulu je skutočnosť, že notár nemá procesné nástroje na odhalenie niektorých dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. podľa § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39a Občianskeho zákonníka, príp. pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka), z ktorého záväzok do notárskej zápisnice zahrnie. Pritom súd na niektoré z takých nedostatkov prihliada ex offo, takže protiargumentom nemôže byť súhlasný formálny prejav vôle osôb (oprávneného a povinného) žiadajúcich o spísanie notárskej zápisnice. Z tohto pohľadu sa potom nedá súhlasiť so všeobecne formulovaným názorom, že vykonateľnou môže byť aj notárska zápisnica, ktorá nemá základ v hmotnom práve. Notárska zápisnica o súhlase s vykonateľnosťou ako procesný inštitút majúci význam pre exekúciu (exekučný titul) nemôže odrážať absenciu hmotnoprávnej reality. Takému prístupu štát a jeho orgány chrániace základné práva a slobody nemôžu poskytnúť právnu ani súdnu ochranu.

Od notárov nemožno požadovať, aby pred vydaním notárskej zápisnice vykonávali dokazovanie porovnateľné s dokazovaním v rámci súdneho konania. Potom je ale nutné vyžadovať od exekučného súdu, aby sa v prípade, ak povinní nastolia pochybnosti viažuce sa na reálnosť hmotnoprávneho základu notárskej zápisnice, touto otázkou zaoberal.