Európsky rozmer DPH – Rozloženie povinností v daňovom konaní medzi daňový subjekt a finančnú správu

I. Právna úprava týkajúca sa dane z pridanej hodnoty je úpravou majúcou pôvod v práve Európskej únie. K aplikácii národných predpisov sú konajúce orgány povinné pridať aplikáciu relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie. Jednotný systém právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v Európskej únii nie je prípustné narúšať existenciou rôznych národných verzií predpisov upravujúcich túto daň alebo rôznych národných verzií interpretácie predpisov Európskej únie o dani z pridanej hodnoty.

II. So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napríklad vo veci Vikingo Fővállalkozó, C-610/19) nie je povinnosťami v daňovom konaní zaťažený iba daňový subjekt, ale rozsiahle povinnosti sú kladené i na finančnú správu.

III. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych pochybností nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt.

IV. Oprávnenia prináležiace finančnej správe nie je možné prenášať na daňový subjekt s negatívnym výsledkom pre tento subjekt. Je v možnostiach finančnej správy uskutočňovať príslušné šetrenia, na ktoré daňový subjekt nemá dostatočnú kapacitu a ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať.