Dovolanie generálneho prokurátora na podnet intervenienta
Z uvedeného je tak zrejmé, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale tohto práva sa možno domáhať len v zákonnom rámci. Uvedené v nadväznosti na rozhodovaný spor znamená, že ak súd prvej inštancie uznesením nepripustí vstup intervenienta do konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (k tomu viď § 355 ods. 2 v spojení s § 357 C. s. p.), nie je možné automaticky dospieť k záveru, že by malo byť proti predmetnému uzneseniu prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ako to urobil senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 4 C v uznesení z 28. novembra 2019, sp. zn. 4CdoGp/1/2019. Práve naopak, je potrebné prednostne vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 458 a nasl. C. s. p. (ako to vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Keďže intervenient nedisponuje oprávnením na podanie podnetu na podanie dovolania generálneho prokurátora (ktorým disponuje len strana sporu s poukazom na znenie odseku 3 ustanovenia § 458 C. s. p.), nemôže byť dovolanie generálneho prokurátora podané na základe podnetu intervenienta procesne prípustné, hoci intervenient nemal k dispozícii ani iný právny prostriedok nápravy, ktorým by bolo možné zvrátiť uznesenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti jeho vstupu do konania.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies