Dovolací dôvod a zásada ne bis in idem
Najvyšší súd poznamenáva, že prekážka ne bis in idem predstavuje základnú zásadu procesného práva, vyjadrujúcu všeobecný záujem, aby o tej istej veci nebolo možné opätovne rozhodnúť, resp. aby sa o tej istej veci neviedlo trestné stíhanie, ak už o totožnom skutku bolo rozhodnuté v inom konaní. Z toho vyplýva, že zásada ne bis in idem nemá a ani nemôže mať žiadne hmotnoprávne účinky. Hmotnoprávne účinky má len zásada nemo debet bis puniri pro uno delicto (t. j. nikto nemá byť dvakrát potrestaný za jeden delikt) vyjadrená slovom „potrestať" v čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež v čl. 50 Charty základných práv Európskej únie (porovnaj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3To/8/2017, z 21. marca 2018, či s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tdo/69/2018, z 15. mája 2019). Práve s druhou z uvedených zásad (hmotnoprávnou) súvisí napr. zákaz dvojitého pričítania v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona. Najvyšší súd konštatuje. Zásada ne bis in idem nemá svoje zákonné vyjadrenie v hmotnoprávnom ustanovení a preto námietky s ňou spojené ipso facto nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies