Dôvody pre nepriznanie náhrady trov pri späťvzatí žaloby musia byť na strane žalovaného; ak sa žaloba stala nevymožiteľnou pre nečinnosť súdu, nejde o dôvod pre aplikáciu § 257 CSP
I. Žalobca tiež tvrdil, že žaloba sa stala nevymožiteľnou v dôsledku (ne)konania súdu prvej inštancie. Z týchto tvrdení možno nanajvýš vyvodiť, že k späťvzatiu žaloby nedošlo (len) pre správanie žalovaného, ale pre správanie tretej strany – v tomto prípade súdu. Správanie žalovaného teda pri späťvzatí žaloby z tohto hľadiska nezohralo žiadnu úlohu.
II. Okrem toho, ako to vyplýva z východísk, ktoré odvolací súd vysvetlil vyššie, odklon od pravidla, podľa ktorého trovy konania v prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby znáša žalobca, je možný len vtedy, keď sú na to dôvody na strane žalovaného. Stranami konania sú totiž len žalobca a žalovaný (§ 60 CSP) a o náhrade trov konania sa rozhoduje v zásade len medzi nimi. Preto ani teoretické „správanie súdu ako tretej osoby“, ktorý nie je stranou konania, nemôže založiť nárok žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies