Dôvodom nepriznania časti trov konania môže byť to, že úspešný žalobca žalobou z veľkej časti namietal vady v nepreskúmateľnom rozsahu správneho aktu
Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ je žalobca úspešný, teda pokiaľ dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, správny súd prizná žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V danom prípade však súd má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov len v jednej polovici. V zmysle § 167 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa je možné rozhodnúť o čiastočnom priznaní náhrady trov konania aj v prípadoch procesnej úspešnosti, teda v prípade, ak bolo napadnuté rozhodnutie, resp. opatrenie (v danom prípade protokol) zrušené. Správny súd k takémuto rozhodnutiu pristúpil z toho dôvodu, že ako bolo vysvetlené vyššie, z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajú limity pre preskúmateľnosť protokolu o inšpekcii práce. Tieto limity, ktoré sú dané charakterom samotného protokolu, ako podkladom pre následné vydanie individuálneho správneho aktu, však v danom prípade žalobca nedodržal a jeho žalobné body v prevažnej miere smerovali práve voči častiam protokolu, ktoré nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu. Naopak, tá časť, ktorá mohla byť predmetom súdneho prieskumu, teda prijaté opatrenia, ktorými boli žalobcovi uložené konkrétne povinnosti, bola predmetom žalobných bodov v minimálnom rozsahu, a to v podstate len v jednej vete, v ktorej žalobca uviedol, že opatrenia sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné a protokol je v tejto časti nepreskúmateľný, a to pre jeho nezrozumiteľnosť. Pritom žalobca ani nešpecifikoval, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym prijatým opatreniam konkrétne vadu namieta, najmä keď súd sa s touto námietkou vo vzťahu ku všetkým prijatým opatreniam ani nestotožnil a niektoré prijaté opatrenia vyhodnotil ako zrozumiteľné a vykonateľné. Keďže teda žaloba sa v prevažnej miere týkala tej časti protokolu, ktorá nemôže byť predmetom súdneho prieskumu a vo vzťahu ku ktorej správny súd nemá kompetenciu na prieskum protokolu, považoval správny súd za spravodlivé, aby žalobca z tohto dôvodu nemal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ale len v určitej časti. Túto časť stanovil na jednu polovicu vzhľadom na to, že nie je možné dostatočne presne určiť mieru, v ktorej žalobca namietal tú časť protokolu, v ktorej úspech mať a priori nemohol (pre nespôsobilý predmet prieskumu) a časť, ktorá preskúmaná byť mohla. Správnemu súdu je známa rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu vo vzťahu k náhrade trov konania, podľa ktorej postačuje na priznanie úplnej náhrady trov to, že správna žaloba obsahovala čo i len jednu žalobnú námietku, ktorej bolo vyhovené, a ktorá mala za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu však v danom prípade je situácia iná, pretože žalobca v žalobe namietal tie časti protokolu, ktoré vôbec nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu a vo vzťahu ku ktorým súd ani jeho žalobné námietky nepreskúmaval, teda ich nevyhodnocoval meritórne, pretože v tejto časti by inak súdne konanie nemohlo prebehnúť. V tejto časti žaloba nebola podaná vo vzťahu k relevantnému predmetu súdneho prieskumu, a preto v tejto časti nie je možné konštatovať dôvodnosť čo i len jedného žalobného bodu. Preto v tejto časti bolo potrebné náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.