Doručovanie písomnosti na pracovisko optikou Ústavného súdu

Úprava doručovania žaloby žalovanému ako fyzickej osobe si vyžaduje osobitné zváženie a pozornosť vzhľadom na význam, ktorý tento úkon zo strany súdu pre žalovaného znamená. Ako na to správne poukazuje najvyšší súd, žalobca vždy vie, že na základe jeho žaloby prebieha civilné súdne konanie. Naproti tomu žalovaný sa o tejto skutočnosti spravidla dozvie až po tom, keď mu súd žalobu doručí. Vo svojich dôsledkoch to znamená, že doručenie žaloby žalovanému na základe fikcie doručenia má miesto iba výnimočne, keď už boli vyčerpané všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Za načrtnutého stavu sa javí ako rozhodujúci správny výklad ustanovenia § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného... podľa názoru ... najvyššieho súdu v rámci povinnosti súdu „urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného“ bol okresný súd povinný pokúsiť sa fyzicky doručiť žalobu otcovi aj cestou jeho zamestnávateľa (ktorého identitu okresný súd poznal)... Ústavný súd považuje výklad ustanovenia § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý zaujal najvyšší súd, za logický, presvedčivý a ústavne konformný, pričom tak, ako na to najvyšší súd poukazuje, ide aj o výklad opierajúci sa o európske právo. Zohľadňuje totiž osobité postavenie, aké v rámci doručovania súdnych písomností má doručovanie žaloby žalovanému, ktorý je fyzickou osobou. V nijakom prípade nemožno tento výklad považovať za arbitrárny či za zjavne neodôvodnený.