Doručovanie európskeho platobného rozkazu
Zo zvoleného spôsobu doručovania a následného vyhodnotenia účinnosti doručenia exekučného titulu je zjavné, že okresný súd (v základnom ani v exekučnom konaní) si neuvedomil vzájomný vzťah medzi európskym platobným rozkazom a doplňujúcim uznesením (pozri bod 33 odôvodnenia tohto nálezu) a doručovanie týchto dvoch rozhodnutí podriadil režimu doručovania uznesenia. Okresný súd úplne opomenul zmysel zvýšenej ochrany žalovaného pri doručovaní rozhodnutia v rozkaznom konaní: keďže súd žalobe vyhovel bez predchádzajúceho oboznámenia žalovaného so žalobou a bez možnosti jeho akejkoľvek obrany proti žalobe, nevyhnutnosť doručenia rozhodnutia žalovanému do vlastných rúk s vylúčením náhradného doručenia je prostriedkom „vyrovnania“ postavenia žalovaného doterajšiemu „favorizovanému“ postaveniu žalobcu, ktorému súd „dal za pravdu“ len na základe ním tvrdených skutočností (a priložených alebo označených dôkazov) tak, aby mal žalovaný nespochybniteľnú možnosť sa proti rozhodnutiu brániť. Pri rešpektovaní tohto ústavne významného východiska je možné termín „zástupca“, uvedený v § 174a ods. 2 OSP časť za bodkočiarkou, vykladať len ako zástupcu zvoleného žalovaným, v žiadnom prípade nie ako súdom ustanoveného procesného opatrovníka. Ustanovenie opatrovníka z dôvodu neznámeho pobytu (§ 29 ods. 2 OSP) žalovanému v rozkaznom konaní je preto pre ústavný súd nepochopiteľné. ... Pokiaľ teda zákonodarca v ustanovení § 174a ods. 2 OSP samostatne upravil doručovanie európskeho platobného rozkazu, ktorým vylúčil jeho náhradné doručenie, s výnimkou doručovania zástupcovi odporcu, je potrebné vykladať pojem zástupcu eurokonformne, t. j. v súlade s obsahom záväzného textu naradenia tak, aby účinky a obsah nariadenia neboli menené, resp. negované. Vychádzajúc z uvedeného, doručenie európskeho platobného rozkazu súdom ustanovenému procesnému opatrovníkovi odporcu nie je možné považovať za účinné.