Doručenie faktúry nemožno považovať za výzvu podmieňujúcu platnosť postúpenia pohľadávky podniku v odvetví elektronických komunikácií
I. Jednotlivé faktúry nemožno považovať za písomnú výzvu žalovanej, pretože podľa ust. § 43 ods. 13 (aktuálne § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. – pozn.) má ísť o výzvu a nie o oznámenie dlžníkovi, akú sumu za poskytnuté služby má veriteľovi zaplatiť. Faktúra podniku adresovaná účastníkovi, ktorá obsahuje vyúčtovanie sumy za poskytnuté služby, nie je výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Žalobca v konaní nepredložil žiadnu inú listinu (okrem spomenutých faktúr), ktorou by vyzýval jeho právny predchodca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Takýto účel by spĺňala napr. upomienka, či pokus o zmier, prípadne odstúpenie od zmluvy, ktorými by veriteľ vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a ktorá by bola riadne doručená žalovanej.
II. V danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe, a to písomná výzva, ktorá by sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, viac ako 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so splnením peňažného záväzku napriek tejto výzve, ako ani súhlas účastníka s postúpením pohľadávky. Postúpenie predmetnej pohľadávky je potom potrebné považovať za neplatný právny úkon (§ 39 OZ), z čoho vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies