Dôkazné bremeno postihuje toho účastníka, ktorému je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala, na prospech

Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Je to teda hmotné právo, ktoré určuje, kto musí niečo preukázať pre to, aby nastal určitý právny účinok, teda kto má dôkazné bremeno. Prípadné výnimky z tejto všeobecnej zásady stanovuje zákon (napr. presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka v prípade uznania záväzku podľa § 323 odst. 1 obch. zák.).Dovolací súd sa s názorom odvolacieho súdu, že dôkazné bremeno postihuje žalobkyňu, nestotožňuje. Ak postihuje dôkazné bremeno toho účastníka (ak nestanoví právny predpis inak), ktorému je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala, na prospech, potom v prípade námietky premlčania nesie aj tento účastník (v súdenej veci žalovaná) dôkazné bremeno o skutečnostiach, s ktorými zákon spája počiatok a plynutie premlčacej doby. Výnimku z tejto zásady hospodársky zákoník v súvislosti so vznesením námietky premlčania neustanovuje a neprenáša na žalobkyňu dôkazné bremeno k preukázaniu skutočností, odôvodňujúcich včasné uplatnenie práva, ako neprípustne učinil odvolací súd. Za situácie, kedy žalovaná v súdenej veci uplatnila námietku premlčania žalobného nároku, niesla teda tiež z toho vyplývajúce dôkazné bremeno o tom, že došlo k premlčaniu žalobného nároku.