Dôkazná použiteľnosť záznamu v trestnom konaní vo vzťahu k úprave súkromného práva
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Súd prvého stupňa s ohľadom na skutkové zistenia vyvodil právny záver, že prepis obrazovo-zvukového záznamu možno použiť ako podklad pre rozhodovanie súdu. Z hľadiska hodnotenia zákonnosti vykonania tohto dôkazu v súdnom konaní treba pripomenúť, že utajené vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov technickými prostriedkami, vrátane dôkaznej použiteľnosti záznamu podlieha okrem úpravy Trestného poriadku (§ 114) režimu zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Vyhotovenie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov môže kolidovať aj s § 12 OZ. Na rozdiel od uvedených verejnoprávnych úprav (trestnoprávnej a administratívnoprávnych), však táto úprava súkromného práva dôkaznú použiteľnosť záznamu v trestnom konaní neobmedzuje, nevyníma teda taký záznam z definície „všetkého“ čo môže byť použité ako dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por.