Dobromyseľnosť nadobúdateľa v čase prevodu zálohu

Najvyššiemu súdu sa však obiter dictum žiada dodať, že žalobca správne poukázal na rozdiel v textácii ust. § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 151md ods. 1 písm. f/ Občianskeho zákonníka, kedy ust. § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje, kedy záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi (teda nenastanú účinky podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ust. § 151md ods. 1 písm. f/ Občianskeho zákonníka upravuje zánik záložného práva, na základe ktorého možno dosiahnuť výmaz záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Uvedené ustanovenia však stanovujú totožné podmienky v časti druhej aliney, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie v tejto veci, a to dobromyseľnosť nadobúdateľa pri vynaložení náležitej starostlivosti v čase prevodu zálohu, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Rozdielom v znení uvedených ustanovení je, ale zakotvenie právnej domnienky nedobromyseľnosti nadobúdateľa v tretej vete § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zákonnej úprave zániku záložného práva v ust. § 151md ods. 1 písm. f/ Občianskeho zákonníka absentuje. Účelom úpravy tejto právnej domnienky je prísnejšie nahliadanie na dobromyseľnosť nadobúdateľa a pre nadobúdateľa zálohu ťažšie preukazovanie dobromyseľnosti v prípade, ak je záložné právo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Aj keď uvedená právna domnienka nie je upravená v ust. § 151md ods. 1 písm. f/ Občianskeho zákonníka, bolo by podľa najvyššieho súdu nesprávne až absurdné, aby sa dobromyseľnosť toho istého nadobúdateľa vyplývajúca z toho istého prevodu zálohu posudzovala inak pre účely ust. § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka a inak pre účely § 151md písm. f/ Občianskeho zákonníka, a to aj s použitím logického argumentu a minori ad maius, keď zánik záložného práva si vyžaduje nepochybne prísnejšie nazeranie na dobromyseľnosť nadobúdateľa.