Dobré mravy v pracovnoprávnom vzťahu

I. Predmet pracovnoprávneho úkonu sa prieči dobrým mravom, keď jeho obsah a účel je v danom mieste a v danom čase, prípadne s prihliadnutím na osoby účastníkov alebo iných subjektov pracovnoprávnych vzťahov v rozpore so všeobecne uznávanými názormi na vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, alebo medzi inými subjektmi pracovnoprávnych vzťahov, ktoré určujú, aký má byť obsah právneho úkonu, a to tak, aby zodpovedali základným zásadám mravnosti a aby týmto spôsobom vyjadroval princíp súladnosti pracovnoprávnych predpisov so širším celospoločenským poriadkom.

II. Okolnosti a spôsob, akým zamestnávateľ so zamestnancom rozviazal pracovný pomer je v rozpore s citovaným ustanovením § 13 ods. 3 Zákonníka práce a Základných zásad, na ktorých je Zákonník práce postavený. Žalovaný v skutočnosti nevykonal žiadnu organizačnú zmenu s cieľom znížiť stav zamestnancov. Zrušil pracovné miesto žalobcu údajne z dôvodu optimalizácie a efektívnosti práce a následne o mesiac na to isté miesto s podstate tými istými kompetenciami, úlohami a pracovnou náplňou, len pod iným názvom, prijal nového zamestnanca bez toho, aby toto pracovné miesto ponúkol žalobcovi. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí aj v okolnostiach, za ktorých došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, t.j. v prvý deň jeho práceneschopnosti, a to bez toho, aby zamestnávateľ zamestnanca nejakým spôsobom počas trvania jeho PN informoval, že došlo k zrušeniu jeho pracovného miesta, keďže nebol v práci a bol práceneschopný a o jeho ďalšom zotrvaní u zamestnávateľa. Tvrdenia žalovaného, že žalobcovi nemohol ponúknuť novovytvorené pracovné pozície, nakoľko v čase vytvorenia nových pracovných miest bol žalobca dlhodobo PN, súd považuje len ako účelovú obranu žalovaného. .... Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010 sp. zn. 5Cdo 42/2010, ktorý vyslovil názor, že výpoveď zo strany zamestnávateľa treba posudzovať aj z dôvodu neplatnosti právneho úkonu všeobecne tak, ako ich zakotvuje Občiansky zákonník, súd posúdil výpoveď danú zamestnancovi aj z hľadiska príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (podľa ktorých je absolútne  neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi) a uzavrel, že v danom prípade je pre rozpor s dobrými mravmi výpoveď daná zamestnancovi absolútne neplatným  právnym úkonom.