Dobré mravy v pracovnoprávnom vzťahu

Objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za len zdanlivý výkon práva. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu...

Pojem dobré mravy nedefinuje žiadna právna norma, no vo všeobecnosti možno hovoriť o takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne  uznávaných. Činnosť, ktorá smeruje proti takýmto pravidlám potom možno označiť za konanie proti dobrým mravom. Aj v pracovnoprávnych vzťahoch treba dodržiavať nielen zákonné ustanovenia, ale aj dobré mravy. Postoj žalovaného voči žalobcovi, ktorý pre žalovaného vyše 20 rokov riadne pracoval a riadne si aj plnil svoje pracovné povinnosti (opak žalovaný v konaní netvrdil), len formálnou ponukou voľného (najmenej vhodného) pracovného miesta, hoci disponoval aj s inými voľnými pracovnými miestami, znaky dobrých mravov jednoznačne nespĺňa.