Dĺžka lehoty pre vykonanie procesného úkonu nie je podstatná pre posúdenie ospravedlniteľného dôvodu jej zmeškania
I. Súd posudzuje dôvod omeškania predovšetkým z pohľadu, či ide o dôvod ospravedlniteľný. Dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodu zmeškania lehoty, ako aj včasnosti podania návrhu na odpustenie jej zmeškania zaťažuje žiadateľa. Nie je pritom významné, či prekážka vykonania úkonu existovala počas celého trvania procesnej lehoty alebo len jeho časti. Z pohľadu plynutia lehoty je rozhodujúce, že pre jej zachovanie postačuje vykonať procesný úkon aj v posledný deň lehoty, ktorú mal dotknutý subjekt k dispozícii [§ 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)].
II. Okresný súd napadnuté uznesenie síce zdôvodnil aplikáciou § 122 CSP, jeho interpretáciu však nemožno považovať za ústavne konformnú, pretože nekorešponduje s účelom tejto normy. Ak okresný súd tvrdí, že lehota 2 mesiacov (na podanie dovolania) je „dostatočne dlhá“, nie je zrejmé, prečo nezohľadnil, že práve počas jej plynutia (aj keď v posledný deň) došlo k udalosti na strane advokáta sťažovateľky, ktorá zakladala návrh na odpustenie jej zmeškania. Dĺžka lehoty na vykonanie príslušného procesného úkonu nepatrí medzi kritériá rozhodné pre posudzovanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 CSP. Okresným súdom použité kritérium tak zjavne vybočuje z rámca ustanoveného zákonom.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies