Diskriminácia v zamestnaní vs. šikanovanie
Diskriminácia primárne spočíva v tom, ža diskriminovaný zamestnanec je nositeľom určitého znaku. Ak je zamestnanec prenasledovaný z iného dôvodu, nemôže ísť o diskrimináciu, môže však ísť o šikanovanie. Rovnako aj rozpor s dobrými mravmi možno za určitých okolností považovať za šikanovanie.
V Zákonníku práce nie je šikanovanie expressis verbis zakotvené. Analogicky možno šikanovanie považovať za špecifický druh zneužitia práva. Zákaz zneužitia práva je v Zákonníku práce zakotvený v článku 2 základných zásad. V zmysle tohto článku výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. V tejto formulácii je obsiahnutý zákonný zákaz a zákonný príkaz, ktoré predstavujú hranicu výkonu spravodlivosti, výkonu práv a povinností. „Zákaz zneužitia práva" zakotvených v článku 2 základných zásad Zákonníka práce predstavuje právnu normu, ktorej porušenie oprávneným subjektom je protiprávnym úkonom. Osobitosťou takéhoto protiprávneho úkonu je, že nevzniká porušením právnej povinnosti, ale vzniká pri výkone práva, spôsobom, ktorý zákon zakazuje.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies