Diskriminácia štátneho zamestnanca, porušenie princípu rovnakého zaobchádzania

V konaní bolo preukázané, že diskriminácia žalobcu žalovaným existovala vo forme napr. nevytvorenia rovnakých pracovných podmienok a podmienok vykonávania štátnej služby oproti iným štátnym zamestnancom z pohľadu materiálneho a vecného zabezpečenia, pracovných pomôcok, neumožnenie vzdelávania a prehlbovania kvalifikácie, nevysielanie na pracovné/služobné cesty, neumožnenie účasti na školeniach (tzv. priama diskriminácia, ktorou rozumieme situáciu - konanie alebo zanedbanie, keď sa s osobou zaobchádza horšie, menej priaznivo ako s inou osobou, zaobchádzalo sa alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii), neposkytnutie primeraných dôb na štúdium spisu za účelom plnenia pracovných úloh, nemožnosť dodržiavania termínov pre vyhotovenie rozhodnutí vracaním spisov nadriadenou tak, aby následne nebolo možné dodržať lehoty pre ich včasné vyhotovenie, vracanie pracovných úloh ako nedostatočných alebo nesprávnych bez určenia dôvodu ich vrátenia (tzv. nepriamej diskriminácie, ktorou je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou), obťažovanie je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia alebo ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov (napr. zvýšená a neprimeraná kontrola prítomnosti na pracovisku oproti iným štátnym zamestnancom, telefonické monitorovanie, sledovanie pohybu a odchodov napr. na toaletu), pokynov na diskrimináciu (napr. pokyn smerujúci voči ostatným štátnym zamestnancom, ktorým im bolo zakázané komunikovať so žalobcom, radiť mu v pracovných veciach, pomáhať mu napr. zapožičaním pracovných pomôcok, ktoré žalovaný týmto štátnym zamestnancom poskytol, avšak žalobcovi nie), nabádania na diskrimináciu [napr. výhody vyplývajúce z realizácie pokynov na diskrimináciu (vrátane väčšej miery tolerancie, benevolentnosti zo strany žalovaného k plneniu pracovných úloh týchto štátnych zamestnancov, ich ne/prítomnosti na pracovisku a pod.)]. Konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi je diskriminačným konaním v oblasti podmienok vykonávania štátnej služby (pracovné podmienky), vzdelávania (prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie), v oblasti príležitostí na funkčný postup, hodnotenia práce, šikanovaním (mobbingom a bossingom), porušením § 2 ods.3 antidiskriminačného zákona (konaním v rozpore s dobrými mravmi), protiprávnym zasahovaním do osobnostných práv žalobcu porušovaním, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a ponižovaním na pracovisku.