Delegovaná starostlivosť o dieťa a nárok na materské

I. Pojem „starostlivosť“, resp. spojenia „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré zákonodarca použil v ustanovení § 49 ZSocP je nutné vnímať ako súčasť zákonnej úpravy komplexne obsiahnutej v ZSocP a v tomto zmysle ho aj systematicky a teleologicky interpretovať.

II. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku na materské, ZSocP explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť jednak z limitu dĺžky poskytovania materského (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov) jednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 ZSocP ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov.

III. Pokiaľ by poskytovanie starostlivosti malo spočívať v tom, že poistenec iba organizačne zabezpečí poskytovanie starostlivosti treťou osobou (resp. viacerými tretími osobami), jednak by sa materské (ako dávka nemocenského poistenia) míňalo svojmu účelu, jednak by dohoda o prevzatí starostlivosti o dieťa uzavretá medzi žalobcom a matkou dieťaťa stratila zmysel (obdobnú „delegáciu starostlivosti o dieťa na tretiu osobu“ by totiž mohla realizovať aj matka dieťaťa).

IV. ZSocP v príslušnom ustanovení § 49 ods. 1 používa už vyššie interpretované spojenie „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb, než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie [§ 3 ods. 1 písm. a), 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z.] účinné do 31. decembra 2010).