Definícia poctivého obchodného styku. Nárok na náhradu škody v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.

I. Inštitút poctivého obchodného styku je pravidlom aplikujúcim sa pre obchodno-záväzkové vzťahy, pričom sa jedná o individualizáciu noriem morálky pre osobitný druh právnych vzťahov, a to obchodno-záväzkové vzťahy. Dôsledkom aplikácie tohto inštitútu je neposkytnutie ochrany takému výkonu práva, ktoré sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Jedná sa o taký výkon práva, ktorému sa neposkytuje ochrana, ktorý prekračuje hranice zmluvnej voľnosti v obchodno-záväzkových vzťahoch. Jeho podstatou je neposkytnutie ochrany uplatnenému právu, ak je takýto výkon v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a to aj vtedy, ak neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona. Takýto výkon nepožíva právnu ochranu. Podstatou princípu poctivého obchodného styku je zabezpečiť rovnováhu práv a povinností vzniknutých zo zmluvného vzťahu v prípade, ak hrozí zneužitie výkonu práva, keď dochádza k porušeniu rovnováhy účastníkov na základe zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán. Malo by sa teda jednať o výnimočné uplatnenie tohto inštitútu pri individuálnom posúdení konkrétneho prípadu majúc na zreteli zmluvnú voľnosť, zásadu pacta sunt servanda a zákaz zneužitia práva.

II. Samotné uplatnenie nároku na náhradu škody nie je výkonom práva v rozpore s poctivým obchodným stykom. Podľa odvolacieho súdu však okresný súd postupoval správne ak po zohľadnení individuálnych skutkových okolností daného prípadu ... dospel k záveru o uplatnení nároku na náhradu škody v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď dôvodom uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom je práve porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, ktorej splnenie sa však stalo dodatočne nemožným najneskôr v októbri 2009 a ktorej splnenie voči tretím osobám žalovaný nemal možnosť vynútiť bez neoprávneného zásahu do práv týchto osôb, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa § 3 ods. 1 OZ.... Zmluva na jednej strane upravovala nemožnosť plnenia na strane žalobcu pre neposkytnutie súčinnosti žalovaného. Na druhej strane neposkytnutie súhlasu tretích osôb - teplární, ktoré neboli ani stranami sporu a ktoré nie sú ani v subordinácii voči žalovanému, ako predpokladu na poskytnutie tejto súčinnosti žalovaným zmluva už nijakým spôsobom neriešila. Práve porušenie povinnosti poskytnutia súčinnosti žalovaným, závislým od postoja tretích osôb, je pritom základom uplatneného nároku žalobcu. Podľa odvolacieho súdu takéto zmluvné dojednania založili nerovnováhu zmluvných strán, ... Samotné postavenie zmluvných strán nemusí byť v úplnej rovnováhe a je výsledkom zmluvnej voľnosti a vzájomne dohodnutých práv a povinností. Ak však dôjde pri výkone práv zo zmluvy k takému uplatneniu práva na základe zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán, ktoré podstatným spôsobom narúša rovnováhu jej účastníkov, umožňuje princíp poctivého obchodného styku korekciu  na vyrovnanie postavenia strán zmluvy. Podľa odvolacieho súdu o takýto prípad ide v prejednávanej veci, keď základom nároku žalobcu na náhradu škody je porušenie povinnosti, ktorej splnenie sa pre žalovaného stala nemožným a voči tretím osobám nevynútiteľným.