Definícia dobrých mravov. Vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
I. Zásada súladu výkonu práva s dobrými mravmi predstavuje významný korektív, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Pojem dobré mravy nemožno vykladať len ako súbor mravných pravidiel užívaných ako korektív, či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať praeter legem či dokonca contra legem, pokiaľ ide o reprobáciu konania priečiaceho sa dobrým mravom. Dobré mravy v tomto poňatí sú teda súhrnom etických, všeobecne uznávaných a zachovávaných zásad a ich dodržiavanie sa prejavuje v konaní, ktoré má byť v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami a právnymi princípmi.
II. Použitie korektívu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania je tak možné len vo výnimočných, ojedinelých prípadoch a predstavuje krajné riešenie za účelom zaistenia väzby medzi normami písaného práva a základnými morálnymi hodnotami v spoločnosti. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. ...
Odvolací súd, ..., pri skúmaní proporcionality zásahu do ústavou zaručeného práva vlastniť majetok, resp. legitímneho očakávania žalobcu, že za vykonanie diela mu žalovaný zaplatí dohodnutú cenu a zásahu do právnej istoty vo forme uplynutia premlčacej doby, dospel k záveru, že v danom prípade vznesenie námietky premlčania žalovaným, napriek jeho aktívnemu správaniu, kedy aj po uplynutí premlčacej doby do roku 2008 evidoval v účtovníctve svoj záväzok a dával ho odsúhlasovať žalobcovi, je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Preto je na mieste poskytnúť ochranu základnému vlastníckemu právu žalobcu práve cez aplikáciu § 3 ods. 1 Obč. zák., aby rozhodnutie súdu bolo možné vnímať ako spravodlivé z hľadiska vyváženej ochrany základných práv dotknutých osôb. Žalobca z postupu a správania žalovaného mal dôvodnosť domnievať sa, že žalovaný splní svoj záväzok zo zmluvy a uhradí mu cenu diela. Za danej skutkovej situácie je možné považovať inventarizáciu záväzkov zasielanú žalovaným žalobcovi spolu s rozpisom záväzkov (zoznam prijatých faktúr) v prílohe v zmysle § 323 a § 407 ods. 1 Obch. zák. za ich uznanie.