Daňový podvod

I. Pokiaľ sa sťažovateľ spoľahol na platnosť identifikačného čísla odberateľa pre DPH vyplývajúcu zo zápisu odberateľa v príslušnom verejnom registri, ktoré je v zmysle rozhodovacej činnosti SD EÚ dôkazom o statuse odberateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. osoby identifikovanej pre daň, od sťažovateľa nemožno rozumne požadovať, aby okrem dokladov vyžadovaných ustanovením § 43 ods. 5 zákona o DPH zadovažoval v čase transakcií ďalšie dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti odberateľom pre prípad, žeby bola registrácia pre DPH odberateľovi zrušená.

II. Skutočnosť, že na strane dodávateľa i odberateľa daňového subjektu vystupuje rovnaká osoba (navyše bez preukázania jej postavenia a vzťahu k daným podnikateľským subjektom a tomu zodpovedajúcej zodpovednosti) za predpokladu, že neexistuje iné racionálne zdôvodnenie takéhoto usporiadania obchodných vzťahov, je jednou z podozrivých okolností nasvedčujúcich spáchaniu daňového podvodu. Zároveň u primerane obozretného podnikateľa musí táto skutočnosť vzbudiť dôvodné podozrenie, najmä s ohľadom na to, že umelé vsunutie daňového subjektu do obchodného reťazca bez ekonomického dôvodu môže byť vedené snahou zúčastnených subjektov získať neoprávnené daňové zvýhodnenie a toto urobiť ťažšie detekovateľným. Ak daňový subjekt neuskutoční nijaké ďalšie šetrenie ohľadne dôvodu svojho začlenenia do obchodného reťazca, resp. ak ho aj urobí, ale tento dôvod by sa primerane obozretnému podnikateľovi javil ako nedostatočný a napriek tomu sa do tohto reťazca nechá vsunúť ako nepotrebný článok, ide o jeden z dôkazov jeho nedostatočnej obozretnosti.