Commission v Poland (Nezávislosť a súkromný život sudcov)

1. Poľská republika si tým, že poverila disciplinárny senát Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), ktorého nezávislosť a nestrannosť nie je zaručená, rozhodovať vo veciach, ktoré majú priamy vplyv na postavenie a výkon funkcie sudcu a justičného čakateľa, ako je napríklad na jednej strane rozhodovanie o žiadostiach o udelenie súhlasu s trestným stíhaním sudcov a justičných čakateľov alebo s ich zatknutím a na druhej strane rozhodovanie vo veciach v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia týkajúcich sa sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) a vo veciach týkajúcich sa odchodu týchto sudcov do dôchodku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

2. Poľská republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 107 ods. 1 body 2 a 3 ustawa – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 v znení ustawa o zmianie ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych, ustawy o Sądzie Najwyższym oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov, zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony) z 20. decembra 2019, ako aj článok 72 ods. 1 body 1 až 3 ustawa o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 v znení tohto zákona z 20. decembra 2019, ktoré umožňujú kvalifikovať ako disciplinárne previnenie preskúmanie splnenia požiadaviek Európskej únie týkajúcich sa nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj z článku 267 ZFEÚ.

3. Poľská republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 42a ods. 1 a 2 a článok 55 ods. 4 zákona o organizácii všeobecných súdov v znení už uvedeného zákona z 20. decembra 2019, článok 26 ods. 3 a článok 29 ods. 2 a 3 zákona o Najvyššom súde v znení uvedeného zákona z 20. decembra 2019, článok 5 ods. 1a a 1b ustawa – Prawo o ustroju sądów administracyjnych (zákon o organizácii správnych súdov) z 25. júla 2002 v znení toho istého zákona z 20. decembra 2019, ako aj článok 8 zákona z 20. decembra 2019, ktoré vyhlasujú za neprípustné, aby akýkoľvek vnútroštátny súd skúmal splnenie požiadaviek vyplývajúcich z práva Únie týkajúcich sa záruky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv, ako aj zo zásady prednosti práva Únie.

4. Poľská republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 26 ods. 2, článok 26 ods. 4 až 6 a článok 82 ods. 2 až 5 zákona o Najvyššom súde v znení už uvedeného zákona z 20. decembra 2019, ako aj článok 10 zákona z 20. decembra 2019, podľa ktorých preskúmanie sťažností a právnych otázok týkajúcich sa nedostatku nezávislosti súdu alebo sudcu patrí do výlučnej právomoci Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych (senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv, ako aj z článku 267 ZFEÚ a zo zásady prednosti práva Únie.

5. Poľská republika tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 88a zákona o organizácii všeobecných súdov v znení už uvedeného zákona z 20. decembra 2019, článok 45 ods. 3 zákona o Najvyššom súde v znení uvedeného zákona z 20. decembra 2019 a článok 8 ods. 2 zákona o organizácii správnych súdov znení toho istého zákona z 20. decembra 2019, porušila právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov zaručené v článku 7 a článku 8 ods. 1 Charty základných práv, ako aj článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. c) a e), článku 6 ods. 3 a článku 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

6. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

7. Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konaní o nariadenie predbežného opatrenia.

8. Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo, Fínska republika a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.