Chladiarenské kompresory a ich posudzovanie ako nehnuteľnosti či súčasti veci

I. Chladiarenské kompresory nemožno subsumovať pod definíciu nehnuteľností upravenú v § 119 OZ, nakoľko pri nich absentuje spojenie so zemou pevným základom bez možnosti oddelenia. Predmetné zariadenia boli totiž odmontovateľné.

II. Nemožno uvažovať ani nad tým, že by išlo o súčasť veci podľa § 120 ods. 1 OZ. Súčasť veci je totiž taká časť zloženej veci, ktorá svojou povahou k tejto veci fyzicky a zároveň funkčne patrí a nemôže byť oddelená od nej bez toho, že by sa tým samotná vec znehodnotila. Súčasťou hlavnej veci sa stávajú iné veci bez toho, aby stratili svoju ďalšiu fyzickú existenciu, avšak s hlavnou vecou sa dostávajú do takého funkčného spojenia, že obe možno z hospodárskeho a právneho hľadiska považovať za jednu vec. Súčasť veci teda nepredstavuje samostatnú vec v právnom zmysle. Je pravdou, že neoddeliteľnosť hlavnej veci od jej súčasti je nielen fyzická alebo technická, ale aj funkčná, čo znamená, že hlavná vec už nemôže, resp. nie je schopná slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že chladiace kompresory predstavovali súčasť hlavnej veci, keďže podľa jeho názoru po oddelení stratila sušiareň mlieka svoje opodstatnenie, neplnila by účel. Podľa odvolacieho súdu môže ísť v tomto prípade nanajvýš o zloženú vec, v ktorej však každá z pôvodných vecí zachováva svoju individualitu a je samostatným predmetom právnych vzťahov a to stavba ako nehnuteľnosť a chladiace kompresory ako hnuteľná vec.