Cesta do zamestnania areálom využívaným viacerými subjektami a pracovný úraz

Skutočnosť, že v jednom areáli je umiestnených niekoľko právnických osôb, zamestnávateľov, sama o sebe ešte neumožňuje posúdiť, kde končí zamestnancova cesta do zamestnania. Súdna prax vychádzajúca zo skutkového stavu, ktorý bol vtedy pre posúdenie určujúci dospela k záveru, že v prípade, ak je zamestnancovi určený vchod do areálu, končí cesta do zamestnania u tohto vchodu a to bez ohľadu na to, kde sa vyznačuje príchod. Ak nie je vchod do areálu takto určený, je pracoviskom budova, v ktorej má zamestnanec plniť svoje pracovné úlohy, prípadne kde je umiestnený zamestnávateľ u ktorého je zamestnanec v pracovnom pomere a že cesta areálom je v tomto prípade ešte cestou do zamestnania....

Za tohto stavu je na mieste záver, že žalobca začal cestu do zamestnania okamihom, keď vstúpil do areálu cez vrátnicu, kedy bol povinný dbať na pokyny svojho zamestnávateľa. Cesta areálom je z pohľadu zamestnanca úkonom nutným pred začiatkom práce a teda úkonom, ktorý je v zmysle ustanovenia § 220 ods. 1, 2 Zákonníka práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh....

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovných úrazom v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1, 3 Zákonníka práce nie je obmedzená len na prípady, ak utrpí zamestnanec poškodenie zdravia náhlym násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov (úraz) pri plnení pracovných úloh, ale sa týka taktiež pracovných úrazov, ktoré sa prihodili v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Z tohto hľadiska nie je pre posúdenie priamej súvislosti s plnením pracovných úloh taktiež významné, či k úrazu dôjde pri chôdzi po komunikácii na pozemku niekoho iného než zamestnávateľa , alebo okolnosť, kde (na ktorom mieste) dochádza k vyznačovaniu príchodu do zamestnania, pretože miesto inštalácie príslušného zariadenia môže byť závislé na organizačnom rozhodnutí zamestnávateľa, na možnosti umiestnenia z technického hľadiska a pod. bez toho, aby mohlo byť v daných podmienkach vždy stotožnené so skutočným vstupom do zamestnania. Pre posúdenie miesta ukončenia cesty do zamestnania v areáli, ktorý zamestnávateľ užíval s viacerými fyzickými, či právnickými osobami, nemôže byť samo o sebe – bez prihliadnutia k ďalším okolnostiam – podstatné, že zamestnávateľ nezaisťuje ochranu objektu, v ktorom pôsobí, sám priamo v tomto objekte, ale spoločne s ostatnými subjektmi spôsobom, ktorý sa mu z hľadiska sledovaného účelu javí najviac efektívny. Rozhodujúce je, že zamestnanec je už povinný podrobiť sa (priamo alebo sprostredkovane) pokynom svojho zamestnávateľa. Okolnosť, či zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise označí miesto vstupu do zamestnania nie je právne významná lebo zákon s takýmto označením zamestnávateľa záver, kedy končí cesta zamestnanca zo zamestnania (prípadne kedy začína cesta zo zamestnania) nespája. Takáto deklarácia má povahu len skutkovej okolnosti, ktorá spoločne s ďalšími skutočnosťami môže takýto záver umožniť.

A preto, ak je v jednom areáli umiestnených niekoľko fyzických či právnických osôb – zamestnávateľov, je pre posúdenie, kedy končí cesta zamestnanca do zamestnania v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 až 3 Zákonníka práce rozhodujúci záver, od ktorého okamihu po vstupe do areálu začal byť zamestnanec povinný podrobiť sa pokynom zamestnávateľa usmerňujúcim jeho konanie; z tohto hľadiska nie je významné, či sa jedná o pokyny udeľované priamo zamestnávateľom alebo sprostredkovane subjektom, ktorý v rámci areálu zaisťuje ochranu spoločnú pre všetky umiestnené podnikateľské subjekty.