BSM a potreba spoločného oslovenia oboch manželov zo strany tretích osôb

Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je upravený v ustanoveniach § 143 až § 151 OZ. Pre uvedený druh spoluvlastníctva je charakteristické, že jeho subjekty, ktorými sa môžu stať len manželia, nemajú kvantitatívne určený podiel na spoločnej veci. Spoluvlastníci - manželia majú k veci rovnaké práva a povinnosti ako individuálny vlastník, avšak s tým rozdielom, že vykonávajú všetky tieto práva a povinnosti spoločne, bez toho, aby miera ich účasti na takom výkone vlastníckeho práva bola vymedzená podielmi. Z tejto koncepcie úpravy vyplýva osobitosť, že vo vzťahu k tretím osobám je každý z bezpodielových spoluvlastníkov vlastníkom celej veci (celého podielu veci), obmedzeným rovnakým vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo tak svedčí obom manželom spoločne a nerozdielne, čo v hmotnoprávnej oblasti našlo výraz v tom, že právne úkony tretích osôb, týkajúce sa predmetovo spoločnej veci, musia mať adresátov v oboch spoluvlastníkoch. To znamená, že splnenie povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávneho úkonu, ktorého zmysel je v tom, že adresátovi sprostredkuje okolnosť, že niekto iný uplatňuje určité subjektívne právo, ktorým zasahuje do jeho doterajšieho právneho (majetkového) postavenia, musí smerovať voči obom manželom, pretože zasahuje do právneho postavenia každého z nich vo vzťahu k celej veci (celému podielu).