Bránenie v styku nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v odovzdaní dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča
I. Ústavný súd považoval zo skutkového hľadiska za významné, že otec maloletej sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal riešenia situácie, ktorá vznikla premiestnením maloletej bez jeho súhlasu, a následne návrh doplnil o tvrdenia, že matka mu bráni v styku s maloletou, preto žiadal o zmenu výchovného prostredia maloletej.
II. Odovzdanie dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča je opatrením faktickým, majúcim základ v procesnom práve (§ 367 ods. 1 CMP). O to viac je zvýraznená potreba náležitého odôvodnenia rozhodnutia o okamžitom, hoci aj dočasnom, odovzdaní dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Najčastejším legitímnym dôvodom na takýto zásah je existencia ujmy hroziacej maloletému dieťaťu, ktorú ale nebolo možné z odôvodnenia napadnutého uznesenia dostatočne identifikovať. Ak by táto hrozba spočívala v nerealizovaní práva styku maloletej s otcom, existuje možnosť riešiť úpravu styku otca s maloletou iným modelom, napr. ako bolo pôvodne navrhnuté zapojením matky do realizácie práva styku preberaním dieťaťa v mieste bydliska otca a vytvorením dlhších časových blokov na realizovanie práva styku. Prípadné marenie práva styku je potrebné riešiť v prvom rade s rodičmi maloletej aj formou poradenského procesu.