Azyl; maloletý bez sprievodu
I. V súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa upravenou v článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa(Dohovor OSN o právach dieťaťa zo dňa 20. novembra 1989) má maloletý žiadateľ o azyl právo byť vypočutý. Správny orgán je povinný zabezpečiť, aby sa maloletý žiadateľ dozvedel o tomto svojom práve a o spôsobe jeho uplatnenia a poskytnúť mu na tento účel objektívne a nezaujaté informácie o predmete konania.
II. Osobitnú pozornosť treba venovať osobnému pohovoru s maloletým bez sprievodu. Ten musí viesť dostatočne kvalifikovaná osoba, spôsobom primeraným rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého a so zohľadnením jeho individuálnych potrieb. Vypočúvajúca osoba by nemala mať na sebe vojenskú alebo policajnú uniformu, mala by viesť pohovor jednoduchým a priateľským štýlom a klásť otázky zamerané na dôvody žiadosti o azyl, na životnú situáciu maloletého, jeho rodinné vzťahy a ďalšie dôležité okolnosti.
III. V prípadoch, keď maloletá osoba nemá dostatočnú slobodnú vôľu a rozumovú vyspelosť pre poskytnutie relevantných informácií, je treba v konaní vziať do úvahy najmä objektívne faktory na udelenie medzinárodnej ochrany. Medzi tieto faktory patrí napríklad situácia v krajine pôvodu maloletej osoby, povaha skupiny, s ktorou maloletá osoba prekročila hranice príslušného členského štátu alebo rodinné väzby maloletého. Všetky sa musia posudzovať cez prizmu najlepšieho záujmu dieťaťa.