Antidiskriminačné žaloby sudcov
V antidiskriminačných žalobách sa dá povedať, že sudcovia si odvodzovali svoje nároky z rovnakého skutkového základu, čiže boli, takpovediac, osobne zainteresovaní na určitej právnej kvalifikácii určitého skutkového stavu, pretože (by) to bolo aj pre nich výhodné. Inak povedané, je tu, takpovediac, obrátená kauzalita. Zjednodušene, v bežných situáciách profesionálnej rutiny má sudca najskôr (abstraktný) právny názor, ktorý si sformoval bez ohľadu na konkrétnu vec, a následne ho má v konkrétnej veci aplikovať. Subjektívnym právom účastníka však nie je, aby sudca reflektoval jeho právny názor, ale aby reflektoval jeho argumenty. Naopak, v antidiskriminačných žalobách sudcov jestvuje riziko, že sudca bude pri rozhodovaní prerokúvanej veci motivovaný vyjadriť taký právny názor, ako to bolo v jeho osobnej veci a aj aby to bolo v jeho veci (založenej na rovnakých skutkových okolnostiach) výhodné. ...
Možno uzavrieť, že rozhodovať o zaujatosti vo veciach antidiskriminačných žalôb sudcov by mali sudcovia, ktorí sami nepodali totožné a obdobné žaloby.