Aktívna legitimácia navrhovateľov vyvlastňovacieho konania

Je treba zdôrazniť, že samotní účastníci konania ako navrhovatelia vyvlastňovacieho konania nemôžu byť vlastníkmi ani prevádzkovateľmi verejného vodovodu, nie je preto možné, aby navrhovatelia využili predmet vyvlastnenia na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Prvostupňoví ani druhostupňový správny orgán neskúmali náležite podmienku aktívnej legitimácie navrhovateľov.
Ak došlo k priznaniu práva uloženia inžinierskej siete v prospech účastníkov konania, potom toto právo môžu realizovať iba účastníci konania a aby ho mohli realizovať, museli by byť stavebníkmi samotného verejného vodovodu, ktorého vlastníctvo by sa následne malo pred kolaudáciou previesť na právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, z dôvodu, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 442/20022 Z.z. môže byť vlastníkom verejných vodovodov a kanalizácií iba právnická osoba na území Slovenskej republiky. Stavebný zákon neupravuje prechod vlastníctva, či vecného bremena na inú osobu ako na navrhovateľa a rozhodnutiami správnych orgánov sa zriadilo vecné bremeno v prospech navrhovateľov, pričom títo ako bolo už vyššie uvedené nemôžu spĺňať podmienky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z.
Najvyšší súd má za to, že akýkoľvek odkaz na budúcu úpravu vlastníckeho práva k verejnoprospešnej stavbe je právnym úkonom vykonaným mimo konania o vyvlastnení. Nedostatok aktívnej legitimácie v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť napr. zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, alebo inou formou podmienky prevodu vlastníctva vodnej stavby do budúcna.